Z nejakej hlavy mohol pokojne v rámci plánovaného hospodárstvo vyjsť už v päťdesiatych rokoch minulého storočia nápad vytlačiť všetky strany kalendárov na najbližšiu storočnicu. Tak či tak by sa dostali len do podpultového predaja, lebo nejaký dobrák by určite zabudol naplánovať aj výrobu lepidla, ktorým by ich zlepili. Hovorím, logiku to dávalo - veď aj hviezdičku som našiel... Bohužiaľ však nie jednu a červenú, ale dvanásť a modrých... Tento diár vyprodukovala v náklade tri milióny Európska komisia!
Jediné, čo mi napadlo po tomto zistení bolo, že bol určený pre severokórejský trh v rámci humanitárnej pomoci pre obyvateľov jedného z posledných komunistických štátov zemegule. Obsahuje totiž všetky hinduistické, sikhské, moslimské a dokonca aj čínske sviatky. Ale načo tam tí hladujúci chudáci majú podrobne rozpísané práva európskeho spotrebiteľa, keď jediné, čo oni v miestnych obchodoch môžu zohnať sú busty Kim Čong-Ila? Tak predsa len patrí nám - uvedomil som si s hrôzou! A nebol som sám, kto sa v Európe zrazu cítil ako Alenka v ríši divov. Nakoniec si tak pripadali asi aj samotní strojcovia onoho veľdiela a po prvých rozpačitých vyhláseniach, že je to síce chyba, ale napravia je len tým, že o rok, tam nedajú už ani tie hinduistické, sikhské, moslimské a čínske sviatky, si začali vo vedení Európskej komisie na hlavu sypať skutočný popol. "Stala sa poľutovaniahodná chyba, ktorej úmyslom nemalo byť diskriminovanie kresťanského náboženstva v tejto publikácii. K publikácii bude pripojené corrigendum, ktoré bude zaslané všetkým školám, ktoré si diár objednali a kde budú všetky kresťanské sviatky uvedené," uviedli v najnovšom vyhlásení. Čo k nemu dodať?
Nad rozliatym mliekom ťažko vymýšľať ako ho dostať späť do škatule. Otázka, je skôr v tom, či to, že sa rozlialo bola len nešťastná náhoda, alebo ho niekto vedome pomaly, ale isto posúva viac a viac na kraj police. Európska ústava bez Boha, súdne rozhodnutie o školách bez krížov, zákaz v Európskej komisii posielať kresťanské vianočné pozdravy... To všetko je šikmá plocha, po ktorej sa logicky šmýkame nadol. „Nemôžem nevyjadriť moje znepokojenie pred rastúcou marginalizáciou náboženstva, osobitne kresťanstva, ktoré sa deje v niektorých prostrediach, a to aj v národoch, ktoré pripisujú tolerancii veľkú hodnotu. Sú tu niektorí, ktorí tvrdia, že hlas náboženstva by mal byť umlčaný, alebo by malo byť vytlačené iba do súkromnej sféry. Sú tu niektorí, ktorí hovoria, že verejné slávenie sviatkov, ako napríklad Vianoc, by sa nemalo konať, a to na základe diskutabilného presvedčenia, že by mohlo uraziť tých, ktorí patria k iným náboženstvám alebo k žiadnemu. A sú tu ešte iní, ktorí - paradoxne s cieľom odstrániť diskrimináciu - zastávajú názor, že kresťania, ktorí majú verejnú funkciu, by mali v určitých prípadoch konať proti vlastnému svedomiu," zdvihla prst počas nedávnej návštevy Veľkej Británie aj hlava katolíckej cirkvi Benedikt XVI.
Kristus nás na toto pripravoval, keď hovoril: "Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno." Len som nečakal, že v hlavnej úlohe tejto jeho vety budú demokratickí politici Európy.
Kresťanstvo prežilo rímske arény, Nera, fašizmus i komunizmus, ktorí proti nemu vytiahli zakaždým zbrane najväčšieho kalibru. Ono je však stále tu, jeho protivníci nie. Dúfam, že to je dostatočný dôvod prehodnotiť cestu, na ktorú sa niektoré európske špičky vydali. Ešte je čas sa vrátiť.
