Minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil pred trinástimi rokmi na Právnickú fakulte Univerzity Mateja Bela na odbor medzinárodné právo a vzťahy, ktorý však - chyba lávky, štát nepovolil. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú fakulta 11. marca 1999 uzavrela s nitrianskym Agroinštitútom, v ktorého priestoroch sa Richter a ďalší externisti vzdelávali. Odchádzal z neho s hrdým titulom bakalár no z úplne iného odboru, a síce právo, navyše s diplomom podpísaným podpisom, ku ktorému sa dnes nikto nehlásili, a tak ho prisúdili mŕtvemu pedagógovi, ktorý už neprehovorí. A tým to nekončí, minister si totiž nie a nie spomenúť za čo ho vlastne dostal. Téma bakalárskej práce mu za desať rokov vyšumela z hlavy ako vybrané slová po B. Na túto tému poskytol denníku SME smutnosmiešny rozhovor, keď na redaktorkinu otázku - čo vám hovorí téma Právo obchodných spoločností?, odpovedal - „Je možné, že to bola téma bakalárskej práce. Neviem to vylúčiť ani potvrdiť." To, že jej to nešlo do hlavy a novú otázku - poviem vám vašu tému a vy si nespomeniete?, komentoval s pokojom Angličana: „Opakujem, je to desať rokov dozadu." Až takáto strata pamäti, priznajme si, sa človeku, ktorý si nad povinnými dvadsiatimi až tridsiatimi stranami práce poctivo odsedel a napísal každé jej písmeno, nezvykne prihodiť.
Prešiel by iný smrteľník takto Čaplovičovými prísnymi podmienkami alebo politici latku môžu aj podliezať? V našich končinách totiž nie je jediný...
Kontroverzný a podmienečne odsúdený český politík Vít Bárta si tému, za ktorú na inej slovenskej vysokej škole získal dokonca doktorandský titul, síce zapamätal, ale možno len preto, že v nej opísali pár stránok skrípt svojho učiteľa.
Čaplovičovi potrebu veľkého upratovania na vysokých školách, z ktorých niektoré vyrábajú nekvalitných absolventov len preto, lebo sú za titul ochotní dobre zaplatiť, treba len kvitovať, ale keď už sa chce pustiť do čistenia Augiášovho chlieva tak „ze vším všudy". Ministerská kontrola na škole, ktorá vydala podivné dokumenty ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, je dobý začiatok, ale ako sa hovorí, až keď je koniec dobrý, je všetko dobré.
Inak budú sociálne istoty, ktoré podľa dodnes všade naokolo visiacich predvolebných bilboardov, Slovenskom potrebuje, postavené na piesku a zmetie ich prvý dážď. A obávam sa, aby minister za ne zodpovedný, nemal pre nás rovnakú odpoveď, ako keď sa ho pýtali na vzdelanie: „Neviem, čo teraz odo mňa chcete."