Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny totiž v júli, keď vďaka vypusteniu absolventov zo škôl čísla bežne stúpajú, zrazu z ničoho nič zmenilo metodiku a dlhodobo nezamestnaných, ktorí pomáhajú upratovať obce, ani študentov končiacich školy, ktorí napríklad popri evidencii na úrade práce dobrovoľníčia, už nevykazujú v oficiálnej štatistike ľudí bez práce. Takto bolo presunutých zhruba 5600 ľudí, a to už v júni. Vláda tak mohla hrdo hlásiť pokles nezamestnanosti, hoci ako informuje Národná banka Slovenska, tá v skutočnosti vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu. Podobné kreatívne metódy, ako je dnes už známe, používali aj spomínaní Gréci, keď silou mocou chceli v roku 2001 euro. Tvrdili, že spĺňajú maastrichtské kritériá požadujúce len trojpercentný deficit verejných financií, no v skutočnosti mali zaťatú viac ako štyrikrát tak veľkú sekeru, keď ich dlh dosiahol neuveriteľných 12, 7 percenta HDP. Ktorýkoľvek grécky politik, za ktorého vlády sa toto dialo, sa tu teda naozaj pomaly, ale isto môže cítiť ako doma. Ale čo bežný rozmýšľajúci Slovák? Ústredie práce sa totiž, ako vysvetľuje rozhodlo onú metodiku zmeniť preto, že dobrovoľník či drobný brigádnik nie je podľa nich schopný okamžite nastúpiť do práce. To má teda správny nezamestnaný uchádzač podľa nich sedieť doma na zadku a čakať, kým si ho príležitosť nájde sama?
Súčasná hlava spomínaného kreatívneho úradu bola, mimochodom, pred siedmymi rokmi sama jedným číslom v štatistike ľudí bez práce a hrdo sa k tomu, podľa v médiách zverejneného životopisu hlási. Ako totiž vysvetľuje hovorca ústredia práce, „pán generálny riaditeľ považuje čas strávený v evidencii uchádzačov o zamestnanie za cennú životnú skúsenosť, ktorá mu umožnila spoznať procesy, ktoré v súčasnosti riadi, aj z druhej strany.“ Dokonca mu táto skúsenosť slúži vraj aj ako inšpirácia pri súčasnom remesle. Dotyčný pán sa totiž z evidencie nezamestnaných na úrade práce prepracoval počas vlád súčasného premiéra postupne až na jeho čelo. Pevne verím, že nie metódou, ktorú navrhuje dnešným absolventom.