Kde nič nie je, čert možno neberie, ale minister áno

Autor: Miroslav Mikolášik | 8.8.2013 o 9:51 | (upravené 8.8.2013 o 11:33) Karma článku: 20,22 | Prečítané:  3135x

Už roky koluje príbeh istého afrického študenta. Keď sa v osemdesiatych rokoch vracal zo štúdií v Československu domov a novinári sa ho pýtali, ako sa mu u nás páčilo, neskrýval nadšenie. Lámanou českoslovenčinou hovoril o „Težkoslovensku" ako o „lidovodemagogickom štáte šizenom Komickou stranou a jej výstredným výborom". No najviac sa mu páčili naše niekdajšie paradoxy - hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil, a hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil, a napriek tomu, že sa plán plnil, nikde nič nebolo dostať.  Všetkým odporúčal návštevu. A mimochodom, hoci uplynulo tridsať rokov, stále sa je na čo dívať.  Aj keď „Težkoslovensko a jeho lidovodemagogické zriadenie" je preč, paradoxy  zostali.

Keby o nich spomínaný Afričan vedel, určite sa k nám vráti získať docentúru. Alebo žeby radšej výučný list? Ako totižto pred časom v rámci propagácie učňovského vzdelania skonštatoval premiér Róbert Fico „jedna vec je naučiť sa dva názvy z dejepisu alebo zo zemepisu a druhá je vedieť dobre držať v rukách nejaký nástroj a niečo pre túto krajinu robiť." On, rovnako ako jeho potomok, sa však dali cestou tých dvoch názvov z dejepisu a zemepisu, takže s „píár" tej druhej možnosti sami veľmi nepohnú, preto na to vyčlenil dvestodvadsať tisíc eur z rozpočtu štát. Mimochodom, presne z toho istého, v ktorom nebol ani cent navyše na vyššie platy učiteľov. Takže učitelia ďalej zarábajú ani nie polovicu z priemerného platu ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov u nás, pričom priemer krajín OECD sa pohybuje od 77 do 89 percent. A to sme, čo sa týka paradoxov, v rezorte školstva len na začiatku. Napriek tomu, že sú rodičia čím ďalej tým viac nútení platiť rôzne poplatky na podľa zákona bezplatných štátnych školách, či už  na údržbu, za učebnice, za zápisné, ako sponzorské príspevky alebo „darovacie" zmluvy, školy sa čoraz častejšie dostávajú do médií nie vďaka úspechom, ale padnutým stropom, zrúteným podlažiam a chýbajúcim či zlým učebniciam. Zmena zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorá zobrala peniaze centrám voľného času, zase znamenalo len v Žilinskom kraji zrušenie takéhoto voľnočasového zariadenia v Dolnom Kubíne ako i toho najväčšieho na Slovensku v Žiline.

Ešte pred pár mesiacmi to Róbert Fico mohol zúfalo odôvodňovať tým, že kde nič nie je, ani čert neberie a minister školstva Dušan Čaplovič mohol učiteľom brnkať na city takmer vydieračským povzdychom, či má tie peniaze vziať deťom, chorým alebo invalidom, ale čo teraz, keď začiatkom týždňa vyšli najavo výsledky kontroly z ministerstva financií na jeho úrade?

Tie totiž podľa správ zverejnených v médiách ukázali, že s pokladňou rezortu školstva to nakoniec až také zlé nebolo, pretože prinajmenšom sám minister z čoho brať mal, a to na kvety, paralympiádu v Londýne i koňaky. Pri nákupe kvetov napríklad vlani ministerstvo školstva uzavrelo zmluvu s luxusným bratislavským kvetinárstvom takmer za desaťtisíc eur. Čaplovič ju najskôr bránil tým, že časť kvetov bola určená ako dar záhradníckym školám v Piešťanoch a Malinove. No jediné, čo ministerstvo predložilo ako dôkaz o dodaní kvetov spomínaným školám, bol ďakovný list od riaditeľky jednej z nich. Kvetinárstvo ju totiž Čaplovičovmu úradu podľa kontroly vyfakturovalo ako smútočné vence a žardiniéry zo živých kvetov. Žeby si aj dodávateľ uvedomoval, že ich odberateľ naše školstvo pochováva? A to nemohol ani tušiť, že ďalšie eurá vytiahne zo školskej pokladnice riaditeľka ministrovej kancelárie a jej asistentka na štvordňový pobyt v Londýne počas paralympiády, ktorý podľa kontroly z Kažimírovho ministerstva koštoval daňových poplatníkov vyše štyritisíc eur. Pustiť sa do vysvetľovania tohto všetkého chce riadnu dávku guráže. Ak si ju mal minister v pláne dodať pohárikom značkového vína, aj to mu v ústach zrejme zhorkne. Jeho nákup, rovnako ako kúpu tridsiatich šiestich fliaš exkluzívnych koňakov po sedemdesiat eur, mu totiž kontrolóri tiež vytkli a vyhodnotili ako nehospodárny. Topiaci sa aj slamky chytá, a tak to ministerskí úradníci ešte chceli zachrániť vysvetlením, že kazetu s vínom poskytli ako príspevok do tomboly na Bále Záhorákov, kde bol ich šéf pozvaný. No tým ho nakoniec len ešte viac potopili. Kontrola to totiž neuznala, keďže podľa predloženej pozvánky ho neoslovili ako ministra, ale ako súkromnú osobu ­ „roduverného Záhoráka a čestného člena nášho spolku".

Čertom, ktorý nemá, čo brať, lebo v štátnej pokladnici, do ktorej všetci pravidelne posielame dane, nič nie je, vládni predstavitelia pravidelne strašia nielen učiteľov, ale aj zdravotné sestričky, rodiny s deťmi, pracujúce matky, obce a mestá... Čert je však potom v porovnaní s nimi obyčajný neschopák, oni totiž zjavne dokážu vytiahnuť peniaze aj z mešca, z ktorého nám ukazujú len dieru na dne.

Onen africký študent by mal do zbierky našich paradoxov teda hneď ďalší úlovok, nad ktorým by mohol krútiť hlavou. Ale čo my urobíme s tou našou? Len ju  ľahostajne odvrátime, alebo s tým niečo spravíme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?