Keď sa v roku 2001 dostala Argentína na pokraj priepasti bankrotu, predstavoval jej zahraničný dlh okolo päťdesiatjeden percent hrubého domáceho produktu. Ak má niekto chuť poznamenať, že čo iné sa dá od divokých Juhoameričanov čakať a Slovensko patriace do prestížnej eurozóny je celkom určite inde, má v podstate pravdu - už niekoľko mesiacov sme dobré dva kroky pred Argentínou... A najhoršie je, že namiesto zatiahnutia ručnej brzdy sa rútime ďalej plnou parou vpred. Najnovšie nám vláda vytiahla z vrecka šesťdesiat miliónov eur na akcie stratovej časti SPP, ktoré presunie do pokladnice tria veľkopodnikateľov Křetínský, Kellner a J&T. Tvrdí, že tak bude môcť znížiť ceny plynu pre pospolitý ľud. No akosi zabudla, že na ich regulovanie si z peňazí pospolitého ľudu platí celý samostatný úrad. Navyše, kým plynové prípojky, ktoré by im umožnili túto výhodu užívať, sa nedostali ani zďaleka ku všetkým Slovákom, povinnosť platiť dane áno.
Najnovšie vysolených šesdesiatmiliónov si tak môžeme prirátať k tým, ktoré nás stojí fixná idea socialistov mať len jednu zdravotnú poisťovňu. Už teraz tento Zvolenskej a Ficov sen stojí každého Slováka, vrátane novorodencov, osem eur za prehratý súdny spor so zahraničným majiteľom poisťovne Union. Spolu so zaplatením súdnych trov a nákladov na právnikov sa konečná suma šplhá až k štyridsiatim miliónom. A to nás ešte čaká niekoľkomiliónová faktúra od poradcu, ktorý má vláde radiť ako to celé dotiahnuť až k tomu, že vycálujeme ďalšie stámilióny na odkúpenie dvoch súkromných poisťovní. Je možné, že potom už bude v štátnej kase taký prievan, že pacient bude operovaný nielen v neklimatizovanej operačke ako mnohokrát doteraz, ale aj na vlastnej nafukovačke. A povinnou výbavou do nemocnice bude okrem príboru a toaletného papiera, už aj vlastná anestéza a skalpel. Nehovoriac o tom, že zdravotníkom zrušia nielen právo na štrajk, ako to pod hrozbou trestného postihu urobili nedávno, ale aj dôchodok. Veď Sociálna poisťovňa za väčšinu z nich už roky od ich zamestnávateľov aj tak nevidela ani cent odvodov, tak z čoho by na ňom žili?
Jedine, že by vyhrali v bločkovej lotérii, ktorú minister financií práve spustil. Momentálne majú naozaj veľkú šancu. Výhier sa po prvých dňoch zdá byť viac ako súťažiacich. Obchodníci ani zákazníci túto ďalšiu veľkú vládnu akciu totiž zatiaľ nepostrehli. Radšej teda ani nevedieť koľko to celé stálo. Účet za doterajšie nápady socialistov je už aj tak dosť vysoký, a všetci sa stávame nechcenými hrdinami vtipu, v ktorom sa profesor na ekonomickej univerzite na skúške pýta študenta, či by sa mohol pokúsiť vysvetliť, kam smerujú reformy vlády?
- „Pán profesor, nebudete mi veriť! Ešte pred hodinou som to vedel, ale nejako som to zabudol," nenechá sa vyviesť z miery študent a bez ohľadu na otázku použije overenú odpoveď. Skúšajúci len zalomí rukami. „Človeče nešťastný, ste jediný tvor na Slovensku, ktorý to vedel a vy to zabudnete!!??"
Nám ostatným sa však oplatí nad tou otázkou zamyslieť. Najneskôr nad volebnou urnou. Už raz nás totiž socialisti viedli ku krachu, a to štyridsať rokov, no zdá sa, že druhá Ficova vláda našla skratku. A aby odvrátila od toho pozornosť, ponúkla ľudu plyn a hry...
