Tá Európa, ktorá sa stane takto bezpečnou pre hmyz, je totiž podľa štatistík už dlhodobo najnebezpečnejším kontinentom pre dieťa pred narodením. Umelý potrat je tu totižto najčastejšou príčinou smrti, keďže o život pripraví jedno dieťa každých dvadsaťpäť sekúnd, čím Európa príde ročne o vyše milión dvestotisíc svojich občanov. A štatistici už len skonštatujú pokračujúce vymieranie starého kontinentu. Keby sa podobná štatistika týkala hoci aj muchy domácej, som presvedčený, že ak by došlo k hlasovaniu o jej ochrane, väčšina politikov by sa hanbila nezdvihnúť ruku za a byť následne označená za tých, ktorí napomohli vymretiu ďalšieho živočíšneho druhu. Ten, kto by prišiel naopak s nápadom zaradiť zabíjanie múch domácich medzi ľudské práva, by skončil na pranieri ako necitlivý odľud, ktorý si zaslúži väzenie. Čo by za to nenarodené deti dali, keby politikom na nich záležalo aspoň tak ako na nočných motýľoch? Pretože v ich prípade je to presne naopak.
Ešte stále doznieva snaha portugalskej socialistickej europoslankyne Edit Estrela zo záveru minulého roka ustanoviť zákonné právo na potrat a naopak lekárom zobrať zákonnú možnosť odmietnuť ho vykonať. Zatiaľ tomuto návrhu boli v Európskom parlamente ukázané dvere, ale už ho vidieť pod oknami ako sonduje možnosti dostať sa späť cez ne. Je teda jasné, že jedinú šancu nájsť ochranu majú tieto deti u svojich matiek. Presne tých, ktoré dnes tvrdia, že nemajú čas, peniaze a podporu na to, aby si dieťa mohli dovoliť a o ktorých si politici myslia, že právo na potrat potrebujú. Skúsme im vrátiť právo na voľný čas, právo na prostriedky a podporu, a možno by sa ukázalo, že presne to im stačí.
Ak dnes pracovná doba, nielen v životne dôležitých odvetviach s nepretržitou prevádzkou, ale všade, vrátane kaderníctiev pre psích miláčikov v nákupných centrách, je stanovená na dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni, tak sme im totiž pod zámienkou väčšieho počtu pracovných miest, právo na čas zobrali. Permanentne sa zvyšujúca nezamestnanosť politikov, ktorí to umožnili, však usvedčuje z toho, že zbytočne. Hlboko podpriemerná mesačná mzda, ktorá bola v maloobchode na Slovensku v minulom roku približne na úrovni 568 eur a v reštauračných službách dokonca len 368 eur, maže aj argument, že práca v nedeľu v týchto oblastiach bude znamenať pre ľudí s nonstop pracovným časom vyššie mzdy. Čiže aj s právom na prostriedky na živobytie je to zlé. A podpora? Štatistiky hovoria o tom, že každých tridsať sekúnd sa rozpadne jedno európske manželstvo, čo sa dotkne ročne až sedemnástich miliónov detí. Celkom určite aj preto, že dnešná pracovne vyťažená rodina absolútne stráca priestor na spoločné chvíle, čas na rozhovory a riešenie problémov. To škrtá zo zoznamu aj podporu.... Nechránená rodina tak logicky nemá šancu chrániť svoje vlastné deti.
Európska únia s viac ako päťsto miliónmi občanov je najsilnejšia hospodárska moc sveta. Máme teda moc udávať globálne pravidlá, aj keď ide o hodnoty. A nedeľa bez práce má pri tom prvoradý význam. Charakteristické slová pre Európana totiž nie sú len bezdetný a rozvedený, ale aj unavený. Možno aj vy zažívate tie pondelňajšie rána v MHD, vo vlakoch či autobusoch.. Ľudia sedia a podriemkavajú. Sú unavení ešte skôr než začali pracovať. Tvrdia, že nemajú dosť času na spánok, a keď si ho konečne nájdu, sú tak vystresovaní, že spánok nemá šancu. Nakoniec už natoľko nevládzu, že si kupujú tabletky na energiu, ktorú by im oddych dal zadarmo...
Dali sme šancu prežiť pokojný život motýľom, čo tak ju dopriať aj sebe?