Dieťa na objednávku

Autor: Miroslav Mikolášik | 27.10.2014 o 13:27 | Karma článku: 8,92 | Prečítané:  2392x

Nedávno ma vo vyhľadávači pri jednej stránke pre budúcich rodičov, zaujala otázka - Čo deti potrebujú najviac? Patrím už k zaslúžilým otcom so štyrmi dospelými deťmi, ale predsa len som ju otvoril. Úprimne som chcel vidieť odpoveď! Bude to len reklama na monitor dychu alebo nejakú podobnú modernú vymoženosť? Som rád, že som tam nenašiel ani toto, ani žiadny iný nákupný zoznam, s ktorým by budúcich rodičov posielali do obchodu, ale odžitú realitu -  najmenším deťom nestačí, ak ich nakŕmite, prebalíte, umyjete či oblečiete. Deti potrebujú k životu lásku! Za touto vetou, ktorú som okamžite podpísal všetkými desiatimi, bola však ďalšia otázka  - a čo je to láska? Odpoveď bola ešte silnejšia, ako predchádzajúca. Láska - to nie je slovo alebo pocit - to je čin!

Spomenul som si na to, keď som pred časom počul o austrálskej dvojici, ktoré si nechala vynosiť dvojičky náhradnou matkou z Thajska. Predpokladám, že pri hľadaní náhradnej matky hovorili o svojej nenaplnenej túžbe po deťoch, o tom, že v sebe cítia toľko lásky, ktorú by chceli dávať ďalej a že majú pocit, že len to ich naplní. Do správ sa však nedostali ani pre jedno z tohto, ale preto, že keď sa jedno z detí narodilo s Downovým syndróm, odmietli ho, nechali napospas osudu u chudobnej Thajčanky a zobrali si len to jedno zdravé. Kde boli v tej chvíli ich slová o láske a kde bol pocit, že ju chcú dávať ďalej? Zrazu boli len zákazníci akéhosi obchodu, ktorí si objednali dva zdravé kusy, keďže jeden sa im zdal poškodený, tak ho nekúpili.... A bolo jasné, že pre svoje ratolesti mali pripravených len kopec vlastných pocitov a slov, ale láska, ako už bolo povedané, nie je ani jedno, ani druhé. Láska je čin.

Keď  pri otázke náhradného materstva v spoločnosti o ňom zapochybujete, okamžite sa na vás zo všetkých strán začnú hrnúť argumenty typu – ale keď má niekto veľkú túžbu po deťoch a nemôže ich sám mať, prečo by nemal právo byť šťastný aj on? Skúsim protiotázku – stačí dieťaťu k životu – rodičova túžba a rodičovo šťastie? Na jednej z množstva bežných rodičovských internetových stránok, to pochopili – nie, deti potrebujú lásku. Ak ju nemajú, vysvetľujú tam budúcim rodičom, tak strádajú, môžu ľahko ochorieť, ba dokonca aj zomrieť. Ak ju nemajú, cítia sa nešťastné, opustené, bezmocné... A spomínaný austrálsky pár ukázal, že rodičovská túžba po potomstve sa automaticky nerovná bezpodmienečnej rodičovskej láske. Takže sa spýtam ešte raz, ak hovoríme o zákonoch – mal by zákon chrániť šťastie a bezpečnosť bezmocného krehkého dieťaťa, ktoré sa na svet samo nepýtalo, alebo túžby dospelých mužov a žien, pre ktorých je to ďalší z ich snov, ktorých splnenie si môžu zaplatiť? Keď túto otázku dostal český psychiater Radkin Honzák, bol nad osudom detí, ktoré takto prichádzajú na svet, zhrozený. „To sú deti, ktoré sa rodia narcistickým rodičom, z narcistických dôvodov. Chcú ich mať ako obrázok, zdravé a pekné. Nie sú to deti, ktoré sa rodia pre ne samotné.“ Zároveň upozornil na hormonálnu búrku pri odlúčení dieťaťa od matky, ktorá ho vynosila a porodila a ktorú bezpečne poznáva podľa vône plodovej vody. „Pri porušení procesov pripútavacej väzby, stúpa u dieťaťa hladina stresového hormónu kortizolu, čo sa nepriaznivo odráža tak na aktuálnom stave, ako aj na ďalšom vývoji nového jedinca, pretože dochádza k chronickým a niekedy nezvratným zmenám vo funkcii aj v štruktúre mozgu. Psychiatri spätne zisťujú narušenie pripútavacej väzby pri mnohých psychických poruchách, najmä pri takzvaných poruchách osobnosti,“ dodáva Honzák, ktorý upozorňuje, že tento stres prežíva dieťa bez ohľadu na to, že je rodičmi, ktorí si ho nechali vynosiť, veľmi chcené. 

Nedávno som mal možnosť vidieť časť dokumentu Google baby, ktorý je práve o náhradnom materstve, a to v krajine, kde je dokonca zákonom uznané – v Indii. Nezabudnuteľným momentom boli v ňom pre mňa najmä kotúľajúce sa slzy po tvári náhradnej matky, ktorá práve priviedla na svet dieťa. Jeden krátky pohľad naň a zbohom. Už ho viac neuvidí. Tak ako neuvidí väčšinu tých peňazí, ktoré zaň jeho noví rodičia zaplatili. Od chvíle, keď sa táto reprodukčná možnosť dostala do zákona, totiž v krajine vyrástlo už tristopäťdesiat akýchsi „tovární na deti“. Ide o špecializované kliniky, kde sa sústreďujú rodičky väčšinou z okolitých chudobných dedín, ktoré nosia deti pre ženy zo západného sveta. Miestne médiá pritom odhadujú, že sa tam v tomto biznise ročne otočí okolo šesť miliárd eur.

Čo k tomu dodať? Je skôr milé rozprávať dvoj-trojročným deťom, že ich priniesol na svet bocian, ale nechcel by som byť v koži rodiča, ktorý toto – len s tým, že bociana bude musieť zameniť za nejakú Indku, Thajčanku či Ukrajinku, bude musieť vysvetliť násťročnému hormónmi zmietanému pubertiakovi. A už len dúfam, že ten ho svojou reakciou nevytočí natoľko, že mu rovno medzi oči strelí sumu, aký bol preňho drahý. Hlavne, ak tým nevyjadrí veľkosť svojho citu k nemu, ale sumu v tisícoch pre náhradnú matku a reprodukčnú kliniku na Ukrajine či v Indii...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?