Kto je tu vlastne štedrý? Štát alebo skôr občania?

Autor: Miroslav Mikolášik | 1.5.2015 o 0:00 | (upravené 1.5.2015 o 10:16) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  732x

Poznám príbeh dôchodcu, ktorý mal to „šťastie“, že v akejsi súťaži vyhral zájazd v hodnote asi dvoch tisíc eur. Spolu s výhrou mu organizátor odovzdal aj upozornenie, aby sa nezabudol o svoje šťastie podeliť so štátom a odviesť mu do nasledujúceho marca 380-eurovú daň. Hoci v jeho veku už nikam nešiel a cestu za hranice všedných dní nechal blízkym, na daň vytiahol z úspor. Štát sa však po pár mesiacoch pripomenul znova – daň nestačí, za výlet treba zaplatiť aj zdravotnej poisťovni - ďalších 280 eur. Z každej hmotnej výhry svojho občana si štátny rozpočet robí totiž automaticky nárok približne na tretinu. Samozrejme, nechce sa rekreovať s vami, chce svoj podiel v eurách z vášho vrecka. Inak, ako vám okamžite poisťovňa oznámi, vás podľa zákona, ak nemáte priamo smrť na jazyku, nikto neošetrí a nemusí vám preplatiť ani lieky, čo je v prípade spomínaného chorého dôchodcu takmer vyhrážanie sa smrťou.Keď má ísť o peniaze z vrecka občana, tam je skrátka dôsledne sledovaný každý cent a aj pár desiatok či stovák eur štátnej pokladnici okamžite chýba. Zákon je zákon! Problém je, že len pre občana. Keď totiž ide o rovnako dôsledné spravovanie peňazí vybratých od občanov, tam už nejaký prešustrovaný milión sem - milión tam nie je problém.

Už vlani na nás poukázali dokonca európski úradníci, ktorí si všimli, že napríklad v našom zdravotníctve to rozhodne nefunguje s kostolným poriadkom. Verejné obstarávanie je totiž podľa nich u nás často organizované spôsobom, že špecifikácie tendra sú šité na mieru jednému uchádzačovi alebo dochádza k nákupu medicínskych zariadení za vyššiu ako trhovú hodnotu, pričom rozdiel medzi nákupnou a bežnou trhovou cenou končí podľa správy z Bruselu vo vreckách tých, ktorí sa podieľajú na priebehu verejného obstarávania. A že je z čoho rozdeľovať! Európska komisia otvorene upozornila, že rozdiel medzi cenou, ktorú vycálujú často zadlžené slovenské nemocnice a tou skutočnou trhovou, je často päťdesiat až sto percent.

Po príklady nie je treba ďaleko chodiť. Médiá hneď na začiatku roka odhalili, že štátne nemocnice dávajú za nemocničnú stravu v porovnaní so súkromnými raz toľko. Vlani ich pozornosti zase neuniklo, že riaditeľ zadlženej nemocnice v metropole východu zjednal  upratovacie služby pre urgent za šesťstotisíc eur na dva roky bez výberového konania. Čo s peniazmi, zjavne nevedeli ani v Trnave, a tak si objednávali zdravotnícke prístroje predražené o dvesto percent, no a v Piešťanoch išli podobne kúpiť už smutne preslávené CT-čko.

Keďže predseda vlády cítil, že toto už pacientovi v roztrhanom erárnom župane s vlastným toaleťákom pod pazuchou nevysvetlí - dupľom rok pred voľbami - všetci, ktorí to mali na svedomí, vrátane ministerky, prišli doslova pred kamerami a fotoaparátmi médií postupne o svoje stoličky. Vzápätí však dostali nie oznámenie o exekúcii ani varovanie, že budú vydaní napospas chorobe bez pomoci a liekov, ale nové fleky. Tentokrát však už potichu. Ministerský úradník zodpovedný za predraženú stravu získal kreslo zástupcu predsedníčky na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, riaditeľ trnavského špitála post jeho námestníka a vzápätí ekonóma a exministerka sa začala baliť do Bruselu. Takže všetci sú opäť platení za naše peniaze, aby sa starali o ďalšie naše peniaze. Všetko to navyše  nakoniec zaklincoval nový šéf rezortu zdravotníctva vyhlásením, že ten milión navyše, ktorý sa chystali za CT vysoliť Piešťanci po schválení ministerstvom nominovanou väčšinou v správnej rade nemocnice, bol vlastne len vymyslenou „pseudokauzou“ a nikto nemal o žiadny džob prísť. Vlastní ho však pri pokuse o odvolanie v jeho kresle udržali.

Otázkou však je, či by tak unisono udržali aj priamy pohľad do očí spomínanému dôchodcovi a stovkám ďalších. Napríklad aktuálne o život bojujúcim veriteľom Váhostavu, ktorí dostali od štátu akurát ultimátum - buď zaplatíš odvody alebo na nič z toho, čo z tvojich daní na výjazdových rokovaniach vlády tak štedro rozdávame nemocniciam (ako naposledy v trenčianskom kraji), v podstate nemáš nárok. Zákon je zákon...

Aby sme ten pohľad do očí spomínaných ľudí však udržali aspoň my, určite by bolo dobré pri rozhodovaní o budúcnosti myslieť na to, že sa v nasledujúcich predvolebných mesiacoch vláde rozdáva tak dobre, lebo sme my štátu odviedli toľko, že aj napriek spomínaným prešustrovaným miliónom je stále z čoho...  Aj keď najlepšie je asi chcieť takú, ktorá peniaze na prešustrovanie od nás nebude ani pýtať. Len toľko, koľko naozaj potrebuje.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?