reklama

Viete, že vo vašom mobile je krv?

Možno som nebol sám, ktorý to zažil. Možno ste to prežili rovnako. Na monitore počítača sa odvíjal dej dokumentu z afrického prostredia. Kamera zachytáva v tme bane osvetlenej len blikajúcimi čelovými lampami drobné postavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

A vy si uvedomíte, že sú to deti, malé deti s kladivami, ktorými udierajú do tvrdej horniny... Potom príde prestrih na malú kostru, už zapadnutú banským prachom. A opäť návrat k ťažkému nástroju v malých rukách, ktorým sa podarí odvaliť časť kameňa. Ten končí v bielej plachte, ktorú v ďalšom zábere vidíte nakladať do lietadla. „Všetko to ide do Európy...“ vysvetľuje miestny sprievodca filmárov. V prvej chvíli cítite pobúrenie, potom presvedčenie, že za toto otroctvo detí v 21. storočí musí niekto pykať a niekto to musí zastaviť... Medzi tým sa dej na obrazovke presúva z Demokratickej republiky Kongo na európsky kontinent. Dánsky režisér Frank Piasecki Poulsen na Svetovom kongrese mobilných technológií v Barcelone začína pátranie, kde vzácne minerály z ilegálnych baní v Kongu, končia. Nezaobíde sa bez nich totiž ani jeden mobilný telefón či notebook... Ukáže sa však, že Poulsenovi nie je ani jeden z ich výrobcov schopný zaručiť, že v ich telefónoch nie sú. A tak sa previnilo pozrieme na vlastný telefón vo vlastnej ruke. Otázka je, čo to spraví s našim ešte nedávnym rozhorčením a silným presvedčením, že toto musí niekto zastaviť. Už je totiž jasné, že je to aj na nás...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stredoafrická Demokratická republika Kongo sa zvykne s nadsázkou nazývať aj „periodickou tabuľkou prvkov“ kvôli obrovským zásobám nerastných surovín. Krajina má totiž šesťdesiat percent všetkých minerálov ťažených vo svete, svetové zásoby tantalu, päťdesiat percent svetových zásob kobaltu, desať percent svetových zásob medi a tretinu svetového bohatstva diamantov. Tri štvrtiny jej obyvateľov napriek tomu žijú v absolútnej chudobe s menej než jedným dolárom na deň. Konžský ťažobný priemysel je totiž hlavný zdroj pre vznik a fungovanie povstaleckých ozbrojených skupín, ktoré terorizujú miestne obyvateľstvo, kradnú, vraždia a znásilňujú. V oblasti Veľkých jazier bolo len za posledné desaťročie znásilnených viac než dvestotisíc žien. Znásilnenie sa totiž stalo zbraňou. „Keď brutálne znásilníte pár žien z dediny, pár ich odvlečiete do zajatia ako sexuálne otrokyne, celá obec sa zľakne a opustí svoje domovy. A vy tak máte voľné pole pôsobnosti,“ hovorí konžský lekár, držiteľ Sacharovovej ceny Denis Mukwege. Jedným z hlavných motorov konfliktu, ktorý je považovaný za najväčší od druhej svetovej vojny a ktorý má na konte za posledných pätnásť rokov viac ako päť miliónov obetí, je totiž boj o kontrolu nálezísk - kobaltu, zlata, kaseteritu, cínu a najmä coltanu – zmesi columbitovej a tantalovej rudy nutnej na výrobu mobilov, počítačov, playstations...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Únia rozhodnutím Európskeho parlamentu na pôde starého kontinentu prvýkrát v týchto dňoch otvára rokovania s členskými krajinami, aby našla cestu k tomu, že európski dovozcovia cínu, tantalu, volfrámu a zlata určeného na výrobu spotrebných tovarov budú musieť podliehať certifikácii, ktorá zaistí, že ich obchodné aktivity nebudú podporovať konflikty a porušovanie ľudských práv.

Vykročili sme, ale do cieľa je, samozrejme, ešte ďaleko. Medzitým prejde ešte mnoho týždňov, počas ktorých konžskí detskí baníci uvidia slnko len dva razy – keď do bane vojdú, a keď z nej po týždni vyjdú! „Najskôr som im ani neveril, keď mi povedali, že tam zostávajú tak dlho,“ hovorí úprimne šokovaný režisér Poulsen, ktorý vysvetľuje, že „vzduch je tam hrozný, je tam vlhko a strašne teplo, okolo štyridsaťpäť stupňov.“ Aj keď sa politicky podarilo odštartovať proces, ako ich odtiaľ dostať, nie je to pre ostatných dôvod na čakanie so založenými rukami. Môžeme totiž skôr ako nejaký všeobecne prijatý zákon, robiť to, čo po návrate zo strednej Afriky spravil Poulsen – pri kúpe akejkoľvek elektroniky dávať otázky predajcom a výrobcom o tom, z akých materiálov sú ich výrobky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je jasné, že v prvej fáze nepôjde ani tak o odpovede, ako o tie otázky, ktoré zrejme zostanú nezodpovedané. Pre firmy však bude dôležité, že sa pýtame. Aj keď dôsledkom toho bude, skôr či neskôr, aj to, že sa dostaneme na križovatku, ktorú istý diplomat opísal veľmi polopatisticky – „ponúknu vám dve perá, obe budú navlas rovnaké. Jedno však bude za desať eur a druhé za päť, akurát budete vedieť, že je kradnuté... Ktoré si kúpite?“

Poulsen však na svojom príklade k tomu pridáva tretiu možnosť. Keď mu novinári po niekoľkých rokoch pripomenuli, že vo filme povedal, že svoj mobil po všetkom, čo zistil, má chuť vyhodiť, neodpovedal, ale vytiahol ho z vrecka. Bol to ten istý. „Neustále mi robí problémy, naraz sa vypne, alebo sám odošle správu, ale chcem s ním vydržať tak dlho, ako to len pôjde, a dúfam, že ten budúci už nebude z krvavých materiálov.“ Výhovorka, že na to nemáme, týmto teda odpadá. V prípade peňazí, určite. Ale platí to aj v prípade sebazaprenia a schopnosti byť solidárny...? Zostal v nás obklopených stále novými výdobytkami techniky aspoň zlomok z toho, čo je v tých, ktorí za ne kladú v ilegálnych stredoafrických baniach svoje životy? Dánsky režisér totiž dodnes nemôže zabudnúť na to, že tam, „pri bráne pekla, kde ľudia žijú v tých najhorších podmienkach, si zachovávajú priateľstvo, solidaritu a starosť o druhých, že aj tam sú schopní zachovať si ľudskosť.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak ešte raz – ako je to s nami?

Miroslav Mikolášik

Miroslav Mikolášik

Bloger 
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Manžel, otec štyroch detí. Tiež poslanec Európskeho parlamentu za KDH (www.kdh.sk), predseda skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť v jeho najväčšej frakcii Európskej ľudovej strane, bývalý veľvyslanec Slovenska v Kanade, prezident občianskeho združenia DONUM VITAE. Zoznam autorových rubrík:  RodinaĽudský životPolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu