Kedy bude dohoda TTIP pre nás dobrou správou?

Autor: Miroslav Mikolášik | 13.7.2015 o 22:41 | Karma článku: 3,32 | Prečítané:  899x

Nie je pravda, že europoslanci minulý týždeň schválili Dohodu o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ako to mnohí interpretovali. 

Europarlament prijal iba nezáväzné odporúčania pre Európsku komisiu k jej ďalším jednaniam. Kým príde na stôl finálna podoba dohody, uplynie ešte veľa týždňov.
Už terajšie hlasovanie a diskusie pred ním však naznačili trend velkého nadšenia z rodiacej sa dohody. TTIP bude veľký počin, ktorý prinesie veľa možností, ale v čase, keď sa rodí, si musíme dať veľký pozor aj na to, aby ňou neboli ohrozené predovšetkým zdravie či ľudský život. Dovolím si k tomu pár poznámok.

1. Čo je to TTIP?

Pre nezainteresovaných: TTIP je pripravovaná dohoda medzi EÚ a USA o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, ktorá má podporiť vzájomný obchod s tovarom a službami. O znení dohody TTIP rokujú zástupcovia EÚ a Spojených štátov od roku 2013.

2. Čím je TTIP taká veľká téma?

Ak sa takáto dohoda medzi EÚ a USA stane realitou, pôjde o najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. To bude mať za následok vytvorenie desiatok tisíc nových pracovných miest a ľahší prístup európskych firiem na americký trh. Toto je naozaj veľká správa a udalosť, ktorej nie sme svedkami každý deň.

3. Môj postoj k TTIP
Vo Výbore EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) som ako jeho člen hlasoval za veľmi prísne stanovisko výboru. V pléne Európskeho parlamentu som minulý týždeň hlasoval za prijatie znenia odporúčaní pre Komisiu. Dvakrát ZA sa môže javiť ako jednoznačný postoj. V oboch prípadoch však bolo hlasovanie postavené na splnení prísnych podmienok. Finálne ZA v kľúčovom momente prijímania finálnej dohody teda z mojej strany padne iba vtedy, ak budú podmienky splnené. Spomeniem niektoré z nich.

4. Prečo sa TTIP nerodí ľahko a na čo si dať pozor?
Momentálny stav rokovaní je taký, že jednotlivé oblasti sú veľmi komplexné a rokovania o ich obsahu sú v rôznych štádiách rozpracovanosti. Rokuje sa aj o regulačnej spolupráci v konkrétnych sektoroch ako napríklad farmaceutiká, medicínske zariadenia, kozmetika, chemikálie, pesticídy a ďalších.
Medzi EÚ a USA sú však veľmi rozdielne prístupy ku konkrétnym oblastiam, ktoré sú súčasťou dohody. Poukážem iba na niektoré, vychádzam pritom zo stanoviska výboru ENVI. 
 

4a)

Vysoké štandardy v oblasti životného prostredia a zdravia, ktoré boli doteraz stanovené v EÚ a ktoré sú vzorom pre celý svet, musia zostať zachované a právne zaručené aj naďalej. Odmietam preto, aby sa znižovali kvalitatívne, hygienické či bezpečnostné štandardy EÚ. Súčasná úroveň ochrany európskeho spotrebiteľa musí byť zaručená aj v takých oblastiach, ako sú geneticky modifikované produkty, ktoré sú v USA regulované veľmi liberálne. Ide o bezpečnosť potravín a krmív, konkrétne v oblasti povolení, označovania a kontroly GMO v rámci potravinového a krmivového reťazca, vysledovateľnosti mäsa, prístupu k patogénom, v oblasti pesticídov a klonovaných zvierat. Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a bezpečnosti potravín sú totiž založené na zásade predbežnej opatrnosti, z ktorej vyplývajú prísnejšie pravidlá EÚ. Som presvedčený, že tieto by mali ostať zachované.
 

4b)
Na rozdiel od viac než 150 krajín na celom svete USA neratifikovali hlavné medzinárodné dohovory o chemických látkach (napr. Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach či Rotterdamský dohovor o obchode s vybranými nebezpečnými chemikáliami). USA okrem toho odmietajú vykonávať environmentálnu zložku Globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemických látok prijatého na úrovni OSN. To zasa naznačuje, že pokiaľ ide o chemické látky, medzi USA a EÚ existujú rozdielne názory na najzákladnejšej úrovni.

4c)
TTIP by podľa mňa mala nadviazať na legislatívu REACH, ktorá sa zameriava na dôslednejšiu kontrolu používaných chemických látok. Podľa správy USA o technických prekážkach obchodu z roku 2014 vyjadrovali USA obavy v súvislosti s REACH na každej schôdzi výboru Svetovej obchodnej organizácie pre technické prekážky obchodu od roku 2003. Išlo o „obavy, že niektoré aspekty REACH sú diskriminačné, chýba im legitímne zdôvodnenie a predstavujú zbytočné prekážky pre obchod“. To svedčí o pomerne zásadnom nesúhlase USA s REACH.

4d)
Existujú značné rozdiely medzi regulačnými systémami USA a EÚ, ktoré sa týkajú prípravkov na ochranu rastlín. V EÚ je zakázaných 82 účinných látok, ktoré sú v USA povolené. EÚ zámerne prijala vyraďovacie kritériá založené na riziku, ktorých cieľom je zakázať používanie účinných látok, ktoré sú karcinogénne, mutagénne, poškodzujú reprodukciu, perzistentné, toxické a bioakumulatívne, ako aj endokrinné disruptory stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009. USA trvajú na prístupe založenom na riziku, a preto tolerujú používanie takýchto látok vzbudzujúcich veľké obavy z EÚ. Vo všeobecnosti je v EÚ v porovnaní s USA povolený nižší obsah rezíduí pesticídov v potravinách.

4e)
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie sa vyžaduje, aby sa jeden rok po skončení skúšania na verejne prístupnej databáze zverejnil súhrn výsledkov všetkých klinických skúšaní a aby sa po ukončení postupu povoľovania (alebo po tom, čo žiadateľ stiahol žiadosť o povolenie na uvedenie na trh), zverejnila CELÁ SPRÁVA o klinickej štúdii. Americký zákon však nevyžaduje tú istú úroveň transparentnosti.

V zhrnutí za tieto i ďalšie príklady: Ostro nesúhlasím s tým, aby došlo k čo i len najmenšiemu zníženiu vysokých štandardov v oblasti životného prostredia, zdravia, ochrany spotrebiteľa i zamestnancov či k zníženiu sociálnych štandardov. Odmietam aj obmedzovanie regulačných právomocí členských štátov.

 

Inak povedané, TTIP nesmie vziať Únii, vrátane našej krajiny, to, čo je dobré, osvedčené a nevyhnutné v záujme o „zlatú spoluprácu“. Ak však na to bude tvorba finálnej dohody pamätať, môže vzniknúť niečo, čo bude nielen dobré po ekonomickej stránke, ale aj bez škôd pre obe strany. Vtedy bude TTIP naozaj dobrou správou.

5. Prečo zabojovať za TTIP?  

Slovensko potrebuje chlebový postoj, ktorý využije možnosť prílevu pracovných možností. Zvlášť v regiónoch, čo sú v tejto oblasti ťažko skúšané. Odhady hovoria, že vďaka TTIP môžeme získať až 30 000 nových pracovných miest. Ako som už spomenul, domácim firmám sa výrazne zjednoduší prístup na americký trh.

Zástancovia upozorňujú, že viac než ekonomika je silnejúce partnerstvo medzi celkami, ktoré vyznávajú hodnoty slobody a demokracie. Ja ako podporovateľ TTIP, ale s podmienkou dôsledného prejednania načrtnutých problémov, upozorňujem, že viac ako ekonomika je zdravie, ľudský život a zachovanie kvalitatívnych, hygienických, bezpečnostných štandardov.

6. Nemusíme sa dohodnúť za každú cenu

Preto si myslím, že nemusíme dosiahnuť dohodu za každú cenu. TTIP z princípu neodmietam, len poukazujem, že táto fáza jej prípravy musí byť dôsledná a pamätať na viac ako len na finančné ukazovatele.

7. Čo ďalej?

Európsky parlament nemá žiadne oficiálne právomoci vstupovať do obchodných vyjednávaní. Teraz sme vyjadrili svoj postoj v nezáväznom odporúčaní pre Komisiu a k TTIP sa vrátime ešte raz, keď už pôjde o jej záväzné prijatie. Až na úplnom konci negociačného procesu budú musieť europoslanci konečnú podobu dohody ako celok odsúhlasiť alebo ju odmietnuť.  

Verím, že účastníci negociačných rokovaní naše pripomienky zohľadnia. TTIP by mohla byť naozaj pomocou pre každého občana. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?