Tí ľudia neumreli preto, aby niekto vyhral voľby

Autor: Miroslav Mikolášik | 16.11.2015 o 10:25 | Karma článku: 9,05 | Prečítané:  1246x

Bolo to smutné sobotné ráno. Médiá informovali o sto dvadsiatich deviatich obetiach terorizmu v Paríži, aj o tom, že to nie je ešte stále konečné číslo. Číslo je pritom v tejto súvislosti hlúpe slovo.

Bolo to totiž stodvadsať deväť životov, stodvadsaťdeväť ľudí, ktorí sa v piatok podvečer s niekým rozlúčili, s tým, že sa večer stretnú. A na sobotu už mali ďalšie plány. Presne ako to povedal mladý muž, ktorý v piatok prišiel o svoju mladšiu sestru. „Jeden deň ste šťastný tínedžer, ktorý sa zabáva počítačovými hrami, a druhý deň ležíte v kaluži krvi a všade okolo sú mŕtve telá...“

Človek pozeral na obrazovke na tie meniace sa strašné obrazy a nemal slová, len tak naprázdno prehltol a cítil jasne slanú chuť. Vnútro plače slzami, ktoré nevidno. Ale sú. Lebo Francúzsko mám v srdci, odkedy si ma ako šestnásťročného študenta počas stredoškolského štúdia na lýceu v Nimes adoptovalo a po maturite mi dokonca v časoch neslobody u nás otváralo dvere, aby som ho prijal ako druhý domov. Poďakoval som sa a vrátil na Slovensko, ale druhým domovom mi v spomienkach aj tak zostalo.

Plače, lebo slová „boj“ a „život“ som si ako lekár nikdy nevedel predstaviť spájať inak ako do slovného spojenia bojovať oň, a to do poslednej chvíle a s nasadením všetkých síl... Roky som pracoval ako lekár intenzivista, teda ten, ktorého pacienti často stáli na hranici medzi životom a smrťou. A my okolo sme vkladali všetko, čo sme vedeli, do toho, aby tú hranicu ešte neprekročili. Dlhé minúty masírovali srdce, ktoré už prestalo biť, lebo ešte vždy bola šanca, že naskočí. A vzdávali sa len ťažko, hoci vedomosti a skúsenosti hovorili, že je čas. Dobre, súhlasili sme s tým, čo hovoril rozum, ale predsa len nám nedalo pred definitívnym vyrieknutím konca urobiť ešte jeden pokus... Ešte jeden vdych. Veď ide o život.

A teraz médiá dookola ukazujú ako sa ľudské životy stávajú pre niekoho zbraňou. Berú ich nevinným, aby zastrašili ich vlády, aby sa im pomstili, aby si s ich politikmi riešili akési nezmyselné „kto z koho“...

Bohužiaľ, smutno mi je nielen pri obrázkoch a správach z parížskych ulíc, ale aj pri správach o tom, že aj mnohí politici, hoci nestrieľajú, a neodpaľujú na sebe bomby, vo svojich slovách v zneužívaní životov na svoj boj pokračujú. Na svoj politický boj... Prosím, zobuďte sa. Tí ľudia neumreli preto, aby ste vy vyhrali voľby. Ak tie obete budete používať na svoje mocenské ciele, v čom ste iní, ako tí, ktorí ich zabili?

Robili ste to aj doteraz, ale kým obete tých istých teroristov, ktorí vraždili v Paríži, vládali dlhé kilometre utekať pred nimi zo svojich domovov, nebolo to až také obludné. Ale už zneužívať ich utrpenie akurát na šírenie strachu a budovanie vlastného kultu bolo zlé. Lebo sa ich problém, hlavne pred vlastnými voličmi, spomínal z iných dôvodov ako preto, aby sa hľadalo jeho riešenie.

Určite ním nie je presídliť sem obyvateľstvo všetkých krajín, v ktorých nie je momentálne či dlhodobo dobre. Určite je rizikom nechať problém len tak utriasť. Ak niekto hľadá lepší život a my sme si už dnes vedomí, že máme pre nich len utečenecké tábory narýchlo prerobené hoci aj z koncentračných, nemôžeme sľubovať, čo nemôžeme dať. Dezilúzia sa totiž stáva matkou ťažkej frustrácie a tá nezriedka radikalizmu. O to viac, potrebuje utečenecká kríza reálne riešenie, a nie politikov, ktorí sa na nej priživujú rečami.

Takéto zneužívanie si totiž ani mŕtvi z Paríža, ani ľudia vyhnaní vojnou z domova nezaslúžia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?