Prečo sme zverili deti tým, ktorým na nich nezáleží?

Autor: Miroslav Mikolášik | 20.9.2016 o 10:48 | Karma článku: 6,83 | Prečítané:  984x

Koľkokrát ste počas bratislavského summitu počuli, že sa rozhoduje o našej budúcnosti? Doslova nespočítateľne krát, hoci ťažko môže byť pravda, že sa o budúcnosti rozhoduje jeden jediný deň a na jednom mieste.

O nej sa totiž rozhoduje neustále a nielen na hrade nad hlavným mestom, ale omnoho viac na ktoromkoľvek úrade. Napríklad aj na tom, ktorý tu má na starosti prácu, sociálne veci a rodinu...  Už filozof Johann Gottfried von Herder totiž trefne skonštatoval, že akí sme, také budú naše deti. A kto iní ako ony sú tá budúcnosť?

Takže aké budú, keď ich necháme sociálnou pracovníčkou odňať z rodiny  a poslať do detského domova pre zanedbávanie bez toho, aby sociálne pracovníčky preverili, či k nejakému dochádza a súd im vyhovel bez toho, aby sa ich spýtal, či to preverili, tak ako sa to stalo pred dvoma rokmi malej bratislavskej škôlkarke, v ktorej prípade polícia nakoniec nič nenašla?  

Aké budú, keď deväťročné chlapča zatvoria do polepšovne, a potom len tri roky do spisu prepisujú jedinú vec – že „proces jeho resocializácie nebol ukončený“ bez toho, aby  o ňom niečo nové vedeli?

Aké budú, keď ich majú na starosti ľudia, ktorí podľa bývalej riaditeľky bratislavského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny „vám do očí klamú“?

Aké budú, keď si síce napíšeme do zákona, že malé deti patria do profesionálnych rodín, no bez problémov ich necháme poslať do súkromného domova dcéry bývalej ministerky a súčasnej detskej ombudsmanky, a napriek až matematicky jasnému nedodržaniu zákona, ministerská kontrola v onom zariadení nenájde nič len administratívnu chybu typu „zo záhradníka sme spravili profesionálneho rodiča, len sme to zabudli napísať“? 

Aké budú, keď upozornenie opozičnej poslankyne na problémy detí v resocializačnom zariadení, minister, ktorý ich dovtedy ignoroval, označí najskôr za politikárčenie, ale po ich zverejnení, sú už dostatočným dôvodom na to, aby odňal zariadeniu akreditáciu?

Aké budú, keď si polícia dáva záležať skôr na vypočúvaní novinárok za články o prechmatoch mocných, ale podozrenie zo zneužitia dievčaťa pod zákonom v zariadení, kam ho štát zavrel, odloží ako neopodstatnené?

Toto všetko pritom kompetentný minister označuje slovným spojením - „tu sa koná“. Jasné, veď v súvislosti s udalosťami z roku 2014 nastúpila akreditačná komisia, kontrola ministerstva i ústredia práce do spomínaného zariadenia UŽ v polovici septembra 2016!

Koniec-koncov spokojná je aj detská ombudsmanka,  ktorá pre deti umiestnené štátom do zariadenia v Galante tiež nič skôr urobiť nestihla, aj keď plánovala...

Ak sa však štát bude k tým, ktorí majú byť budúcnosťou tohto štátu, správať takto, utečú presne tak ako Bratislavčania pred odstrašujúcimi manévrami mocných pri organizácii onoho summitu o budúcnosti  Únie. Akurát, že tí najúspešnejší z nich sa sem na rozdiel od obyvateľov hlavného mesta na konci víkendu nevrátia...  Aj štatistiky totiž už dnes ukazujú, že vláde nášho trojnásobného premiéra v ich prilákaní naspäť nepomohli ani sľubované tisíce za návrat. Za vyše roka domov zo sveta totiž dostali len jedného jediného úspešného mladého Slováka...

Zjavne si mladí predstavujú budúcnosť inak ako tí, podľa ktorých „sa tu koná“...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KOMENTÁRE

Flexibilná solidarita podľa Bašternáka

Hrozba migrácie je dobrý dôvod zomknúť sa a oplotiť.

AUTO

Pozrite si, ako sa 138 hodín umýva vzácny McLaren F1 GTR LT

Jeden z deviatich "dlhých chvostov" podstúpil pred súťažou poriadnu očistu.


Už ste čítali?