reklama

Keď je niekto jediný, kto môže, tak musí

V nemocnici ležalo asi desaťročné dieťa. Malo za sebou tri desiatky operácii, a napriek tomu sa tam stále vracalo. Odkázané na vozík a v zlých chvíľach aj na všetky možné prístroje. „Ako ju tu môžeš stále nechávať trpieť takúto samu? Urob niečo!“ zúril na Boha jeden mladý muž z nemocničného personálu. Zrazu akoby ho Boh poklepal po pleci: Človeče, ale ja som s tým už niečo urobil. Stvoril som Teba!“ Napísané je to dojímavé, však? V realite šok. Ja som tu pre bezdomovcov, ktorých stretávam..? Čo zmôžem? A rómska otázka? Prosím vás, tým ani svätý Peter nepomôže...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Možno ste videli americký film Podaj to ďalej. Novinár Chris Chandler v ňom prišiel pri policajnej akcii o svoje auto. Vzápätí mu celkom neznámy muž venoval svojho jaguára a nič za to nechcel. Toto jeho zdanlivo nepochopiteľné správanie však nezačalo len tak... Štyri mesiace predtým školák Trevor nastúpil po prázdninách do siedmej triedy, kde prišiel nový učiteľ a zadal žiakom nevšednú úlohu. Mali vymyslieť spôsob, ako zmeniť svet okolo seba. Trevor poriadne dlho nevedel na nič prísť, ale potom mu napadlo niečo, čo by mohlo fungovať. Priviedol domov bezdomovca Jerryho. Nechcel za to nič, len, aby to podal ďalej, aby našiel, človeka, pre ktorého urobí niečo podobné. A on ďalšieho a ďalšieho.... Zapojili sa takmer celé Spojené štáty!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj malí, slabí..., skrátka obyčajní ľudia môžu dokázať neobyčajné veci. V dvadsiatich siedmych krajinách Európskej únie je do nejakého druhu dobrovoľníckej práce zapojených podľa štatistík viac ako 100 miliónov občanov. Pri takom čísle, to už s tými bezdomovcami, Rómami, ale ani smrteľne chorými deťmi v Kambodži, vyhladovanými sirotami v Somálsku nemusí byť až tak zlé, však? Sto miliónov ľud to je sto miliónov nápadov a dvesto miliónov rúk. S tým sa už dá niečo spraviť...

Lenže, kde začať? Vyzbierať pár tisíc eur na hladujúce deti? Dobre, zachránime dvadsať, a tie zvyšné milióny sa budú len dívať a umierať ďalej? Nájdeme jednému bezdomovcovi bývanie? No na jeho mieste pred kostolom ho do dvadsiatich minút nahradí ďalší... Matka Tereza tento pocit márnosti odmietla jedinou vetou: „Mňa nezaujíma dav. Keby som videla hneď davy úbožiakov, nikdy by som nedokázala začať." 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo 100 miliónov dobrovoľníkov môže byť sto miliónov nástupcov drobnej rehoľníčky. Keď každý spraví stomilióntinu z toho, čo ona, nahradíme ju. Keď však urobí milióntinu, dokážeme stokrát viac! Matematicky to znie nádejne, ale človek sa chtiac či nechtiac matematickým vzorcom trochu vymyká. Akonáhle sa nám zdá, že nie sme jediní, čo môžu niečo urobiť, tak si povieme, že nemusíme. Nech to urobí ten vedľa! A keď nič nerobí on, asi netreba...

História si z 13. marca 1964 pamätá vraždu mladej 28-ročnej Američanky Kitty Genovese. Neznámy muž ju cestou domov z práce chytil a dvakrát pichol nožom. Kitty začala kričať a sused z okna násilníka prinútil, aby ju pustil. Násilník ušiel - ale len preto, že si uvedomil, že jeho auto je zaparkované na viditeľnom mieste. Auto preparkoval - Kitty zatiaľ obišla dom, a vošla do brány vedľa jej vlastného vchodu, ktorá bola najbližšie. Zhruba po 10 minútach sa vrah vrátil, našiel ju, opäť ju bodol nožom, pokúsil sa ju znásilniť, ukradol jej 49 dolárov, zasadil smrteľnú ranu a ušiel. Celý útok trval 32 minút. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že minimálne 38 ľudí mohlo časť útoku na Kitty Genovese zachytiť - či už počuli výkriky, alebo časť deja videli. Neurobili nič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako je to možné?

Psychológovia zistili, že pravdepodobnosť že pomôžeme človeku v núdzi klesá priamo úmerne tomu ako sa zvyšuje počet ľudí, ktorí s nami situáciu pozorujú, ide o tzv. efekt prizerajúceho sa. Ak je človek sám, cíti, že je zodpovedný za pomoc. Ak je v jeho prítomnosti viac ľudí, zodpovednosť sa rozkladá na každého z nich a teda je menšia. Čakáme, že konať bude druhý. Ak si to tak vysvetlia všetci, bohužiaľ, nepomôže nikto... 

Spomínam si na scénu z Menzlovho filmu Vesničko má středisková, keď dedinský doktor v podaní Rudolfa Hrušínského prišiel za šoférom stvárneným Mariánom Labudom a na siedmom schode jeho pivnice mu dohováral, aby sa zastal svojho závozníka Otíka. Hrušínský vtedy povedal nezabudnuteľnú vetu: Ste jediný, kto môže. A keď je niekto jediný, kto môže, tak musí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, aj Matka Tereza pripúšťa, že všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori. No dodáva: „Keby sme to však nerobili, tá kvapka by tam chýbala. O tom je dobrovoľníctvo. Sto miliónov kvapiek naplní more. Chcem byť jeho súčasťou! Súčasťou tých, čo budú môcť prikývnuť, keď sa Boh, spýta - Bol som chorý, hladný, smädný, väznení, navštívili ste ma? Podali ste mi pohár vody, krajec chleba? Lebo, čo ste urobili jednému z mojich maličkých, mne ste urobili! Nepoznám nikoho, kto by v tej chvíli chcel krútiť hlavou. Takže sto miliónov dobrovoľníkov môže byť už zajtra neaktuálne číslo v európskych štatistikách. Stačí sa poobzerať okolo seba a európski úradníci môžu začať počítať nanovo, čo vy na to?

Miroslav Mikolášik

Miroslav Mikolášik

Bloger 
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Manžel, otec štyroch detí. Tiež poslanec Európskeho parlamentu za KDH (www.kdh.sk), predseda skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť v jeho najväčšej frakcii Európskej ľudovej strane, bývalý veľvyslanec Slovenska v Kanade, prezident občianskeho združenia DONUM VITAE. Zoznam autorových rubrík:  RodinaĽudský životPolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu