Otázkou však zostáva či slovenský prezident dokáže začať hovoriť aj o tom, že podľa marcovej správy Ukrajinskej Helsinskej skupiny pre ľudské práva, ktorú vypracovala spolu s tridsiatimi ďalšími ukrajinskými organizáciami, sa porušovanie základných práv a slobôd v ich krajine stále viac zintenzívňuje. Správa napríklad tvrdí, že približne štvrtina populácie ostáva pod hranicou chudoby, lebo štát sa zdráha vyplácať podporu celým skupinám obyvateľstva - ako sú napríklad likvidátori černobyľskej katastrofy či vojnové siroty pod zámienkou nutného šetrenia. A ich protesty im pomáhajú akurát dostať sa za mreže. Len za minulý rok represie postihli asi šesť desiatok občianskych aktivistov a novinárov, pričom proti polovici z nich bolo začaté trestné stíhanie. Navyše porušovanie práva na zhromažďovanie a združovanie bolo v roku 2011 podľa správy najvýraznejšie za posledné dvadsaťročie. No a smutným vyvrcholením sú kontroverzné procesy s expremiérkou Julijou Tymošenkovou a bývalým ministrom vnútra Jurijom Lucenkom, ktoré nazýva správa „výsmechom právneho systému". Väčšina predstaviteľov ukrajinskej justície v súčasnosti totiž úslužne plní priania mocných a sudcovia, ktorí sa náhodou „príkazom zvrchu" vzoprú, sú väčšinou odvolaní. Slovenský prezident však podľa médiami zverejnenej správy všetko vybavil jedným telefonátom, keď navrhol ukrajinskému kolegovi zmeniť trestný zákon a podľa slov hovorcu mu to Janukovyč hneď aj sľúbil. Bohužiaľ, vyššie citovaná správa Helsinskej skupiny konštatuje, že štátne úrady v tejto krajine za posledné dva roky na zlepšenie neutešeného stavu ľudských správ neurobili nič.
A tak sa obávam, že pre ľudské práva tieto a ďalšie slovensko-ukrajinské rozhovory a sľuby nebudú mať oveľa väčší význam ako keby obaja vrcholní politici prebrali len aktuálny priebeh hokejového šampionátu. Ale tak rád by som sa mýlil...
