Vlastne s Vážneho rezortom súviseli hneď dve správy uplynulých dní. A v porovnaní s tou druhou, keby sme na to išli čisto matematicky, by tá o stomiliónovej pokute z toho mohla nakoniec vyjsť dokonca ako tá dobrá. Z druhej totiž vyplýva, že môžeme prísť dokonca o viac než miliardu, pretože ju z eurofondov nedokážeme včas vyčerpať. A nie preto, že by boli smerované do oblastí, kde nás topánka až tak netlačí. Naopak, väčšina je určená tam, kde máme otlak veľký ako republika. Až tridsať percent z tejto sumy totiž pripadá na operačné programy týkajúce sa vzdelávania, výskumu a vývoja, ktoré spadajú pod ministerstvo školstva. Toho školstva, v ktorom nie je na platy učiteľov, a toho výskumu, ktorému hrozí hromadné prepúšťanie, po tom čo chce ministerstvo financií na Slovenskej akadémii vied ušetriť jedenásť miliónov.
Paradoxom je, že na ulici skončia stovky ľudí, ktorí robili výsledkami svojej práce Slovensku česť, aby štát mal na tých, ktorí mu robia hanbu. V minulosti sa totiž pri eurofondoch až príliš často postupovalo v duchu čierneho humoru typu - jeden psychopat napustil jedom peniaze, ktoré následne daroval detským domovom. Zomrelo dvadsať úradníkov, dvaja starostovia a jeden minister. Deti neboli ohrozené... Za všetky prípady - smutne známy nástenkový tender z dielne národniarov, na ktorom si chceli firmy blízke ich predsedovi počas prvej Ficovej vlády polepšiť o stodvadsať miliónov, nás dostal napríklad až na stránky americkej tlače. Zverejniť informáciu o verejnej súťaži na neverejnom mieste je totiž niečo, čo sa ani v krajine neobmedzených možností len tak nevidí.
Vedci sa teda možno poskladajú na prvú desatinu pokuty, ale ešte vždy treba hľadať deväť krát toľko. Žeby aj preto na včasné a správne čerpanie pridelených prostriedkov z únie nebol v školstve čas?
Nehovoriac o tom, že ďalšia tretina európskych peňazí, ktorým končí „doba trvanlivosti" mala smerovať na dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré od Slovenska tak požadujú investori, aby prišli aj do regiónov, kde priemyselné parky zívajú prázdnotou a úrady práce praskajú vo švíkoch. No namiesto ich čerpania, vláda prázdne parky zapĺňa podplácaním zahraničných podnikateľov stimulmi z našich daní a úrady práce vyprázdňuje falšovaním štatistík nezamestnanosti.
Už len nie je jasné, prečo teda predseda vlády tak bojoval o ďalšie dve miliardy navyše pre plánovacie obdobie 2014 - 2020 tvrdiac, že bez eurofondov Slovensko neprežije. Ak totiž s nimi bude naďalej nakladať ako doteraz, zdá sa, že neprežije skôr s nimi. Viac a ešte väčších pokút za ich tunelovanie nás totiž položí na lopatky.
A svet môže akurát ďalej krútiť hlavou - vyrobiť z ruky podanej na pomoc nášľapné míny by totiž celkom určite nedokázal ani Macgyver...