Len čo premiér dokončil svoju ďakovnú reč, ponúkol Štatistický úrad naozaj optimistické čísla. Priemerná mesačná mzda zamestnanca na Slovensku sa v druhom štvrťroku tohto roka zvýšila o viac než tri percentá zo 789 na sumu 818 eur. Toľko čísla a teraz tie fakty - polepšili si najmä bankári, ktorí s vyše tisícpäťsto eurami predbehli dokonca aj informatikov, no na ľudí v službách, hotelierstve, umení a stavebníctve sa ušlo v hrubom plus-mínus päť stovák. Ale priemer je priemer. Aj keď do miestneho pohostinstva v ktorejkoľvek obci vstúpi miliardár Bill Gates, z každého prítomného sa razom stane milionár. V priemere, samozrejme - jednoducho sa sčíta majetok prítomných a vydelí sa ich počtom. To, že miliardy budú stále len a len na Gatesovom konte a zvyšok bude mať ako vždy len prievan v peňaženke a dvojmesačnú sekeru u krčmára, matematiku nezaujíma. Asi tak je to aj so štatistickým zvýšením priemerných platov na Slovensku.
Keď už sa štatistici dali do vydávania štatistík, hneď vzápätí zverejnili ďalšiu - a čuduj sa svete, zase dobrú. Priemerná výška starobného dôchodku za posledný rok stúpla o pätnásť eur, keď ten na konci augusta dosahoval až 390,04 eur. Muži tak dostávajú v priemere 442,03 eur a ženy 345,59 eur. Škoda, že zase tie čísla vyzerajú lepšie ako realita. V tej totiž žije aktuálne pod hranicou chudoby 369 tisíc seniorov, ktorí mesačne musia vyžiť z menej ako 346 eur, čo Štatistický úrad nedávno vyčíslil ako sumu hranice rizika chudoby.
Z oblakov dobrých čísel nás síce na tvrdú zem skoro zhodil rebríček konkurencieschopnosti, ktorý pred týždňom vydaloSvetové ekonomické fórum a na ktorom sme skončili na neslávnom 78. mieste za Vietnamom, Gruzínskom a Rumunskom, ale premiér sa nedal. Vyhlásil, že tieto čísla si nemáme všímať, lebo ich majú na svedomí neprajníci nášho stabilného Slovenska na čele s riaditeľom Podnikateľskej aliancie Róbertom Kičinom, ktorý podľa neho „od rána do večera nerobí nič iné, len búši do sociálno-demokratickej vlády. Ak takýto človek organizuje nejaký prieskum a pošle tieto čísla niekde ďalej, tak my týmto číslam nemôžeme veriť." Bodka. Z hľadiska premiéra. Z hľadiska bežného človeka však neodškriepiteľne v porovnaní s vlaňajškom ubudlo tridsaťtisíc pracovných miesto, pričom najviac nezamestnaných zanechal priemysel, a to až 24 percent. Podľa Národnej banky Slovenska totiž pokračoval pokles počtu zamestnancov najmä v malých podnikoch, ako aj živnostníkov.
Čert to ber, premiér si aj tak myslí, že „sme si tej krízy užili už dosť a konečne by sme sa mohli mať trochu lepšie." A je jedno, že zamestnávatelia varujú, že pokiaľ nebude slovenská ekonomika rásť aspoň o 3 až 4 percentá hrubého domáceho produktu za rok, tak sa budú nové pracovné miesta vytvárať len ťažko, pričom Medzinárodný menový fond to u nás nevidí ani na pätinu zo spomínaného potrebného rastu a na budúci rok ho predpokladá len vo výške 0,6 percenta. Mimochodom, medzi tým čo ho brzdí, je okrem nízkej vymožiteľnosť práva, neatraktívneho daňového systému a nepružného pracovného práva, ktoré má premiérova štátostrana na svedomí neodškriepiteľne, aj nízka kvalita vzdelania, kde si ďalší čierny bod plánuje uvažovaním ministra školstva o zrušení povinnej angličtiny na prvom stupni základných škôl dokonca ešte pripísať. Už len pár takýchto krokov a premiérova vízia o tom, že „by sme sa konečne mohli mať trochu lepšie" bude naozaj vyzerať len ako pokračovanie vtipnej glosy anonymného autora z internetu, podľa ktorej prišiel raz premiér na rokovanie vlády s dvoma papiermi. Vytiahol prvý a hovorí: „Tu sú vymenované opatrenia, ktoré keď schválime, budú sa mať ľudia dobre do konca života." Potom sa načiahol po druhý a dodal: „A tu je zoznam tých ľudí."
Bohužiaľ, kým optimistické vyhliadky o raste životnej úrovne sú zatiaľ v nedohľadne, tento vtip, ako sa nechtiac ukázalo, sa stal realitou už teraz. Materiál, ktorý vláda pred pár dňami schválila, a prebrala ním na plecia stámiliónové straty z predaja plynu domácnostiam, vznikol totiž preukázateľne na počítači finančnej skupiny, s ktorou tento nevýhodný obchod urobila.
Mimochodom, klientelizmus je medzi príčinami poklesu atraktivity Slovenska podčiarknutý hneď dvakrát...
