Kto je tu vlastne štedrý? Štát alebo skôr občania?

Autor: Miroslav Mikolášik | 1.5.2015 o 0:00 | (upravené 1.5.2015 o 10:16) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  754x

Poznám príbeh dôchodcu, ktorý mal to „šťastie“, že v akejsi súťaži vyhral zájazd v hodnote asi dvoch tisíc eur. Spolu s výhrou mu organizátor odovzdal aj upozornenie, aby sa nezabudol o svoje šťastie podeliť so štátom a odviesť mu do nasledujúceho marca 380-eurovú daň. Hoci v jeho veku už nikam nešiel a cestu za hranice všedných dní nechal blízkym, na daň vytiahol z úspor. Štát sa však po pár mesiacoch pripomenul znova – daň nestačí, za výlet treba zaplatiť aj zdravotnej poisťovni - ďalších 280 eur. Z každej hmotnej výhry svojho občana si štátny rozpočet robí totiž automaticky nárok približne na tretinu. Samozrejme, nechce sa rekreovať s vami, chce svoj podiel v eurách z vášho vrecka. Inak, ako vám okamžite poisťovňa oznámi, vás podľa zákona, ak nemáte priamo smrť na jazyku, nikto neošetrí a nemusí vám preplatiť ani lieky, čo je v prípade spomínaného chorého dôchodcu takmer vyhrážanie sa smrťou.Keď má ísť o peniaze z vrecka občana, tam je skrátka dôsledne sledovaný každý cent a aj pár desiatok či stovák eur štátnej pokladnici okamžite chýba. Zákon je zákon! Problém je, že len pre občana. Keď totiž ide o rovnako dôsledné spravovanie peňazí vybratých od občanov, tam už nejaký prešustrovaný milión sem - milión tam nie je problém.

Už vlani na nás poukázali dokonca európski úradníci, ktorí si všimli, že napríklad v našom zdravotníctve to rozhodne nefunguje s kostolným poriadkom. Verejné obstarávanie je totiž podľa nich u nás často organizované spôsobom, že špecifikácie tendra sú šité na mieru jednému uchádzačovi alebo dochádza k nákupu medicínskych zariadení za vyššiu ako trhovú hodnotu, pričom rozdiel medzi nákupnou a bežnou trhovou cenou končí podľa správy z Bruselu vo vreckách tých, ktorí sa podieľajú na priebehu verejného obstarávania. A že je z čoho rozdeľovať! Európska komisia otvorene upozornila, že rozdiel medzi cenou, ktorú vycálujú často zadlžené slovenské nemocnice a tou skutočnou trhovou, je často päťdesiat až sto percent.

Po príklady nie je treba ďaleko chodiť. Médiá hneď na začiatku roka odhalili, že štátne nemocnice dávajú za nemocničnú stravu v porovnaní so súkromnými raz toľko. Vlani ich pozornosti zase neuniklo, že riaditeľ zadlženej nemocnice v metropole východu zjednal  upratovacie služby pre urgent za šesťstotisíc eur na dva roky bez výberového konania. Čo s peniazmi, zjavne nevedeli ani v Trnave, a tak si objednávali zdravotnícke prístroje predražené o dvesto percent, no a v Piešťanoch išli podobne kúpiť už smutne preslávené CT-čko.

Keďže predseda vlády cítil, že toto už pacientovi v roztrhanom erárnom župane s vlastným toaleťákom pod pazuchou nevysvetlí - dupľom rok pred voľbami - všetci, ktorí to mali na svedomí, vrátane ministerky, prišli doslova pred kamerami a fotoaparátmi médií postupne o svoje stoličky. Vzápätí však dostali nie oznámenie o exekúcii ani varovanie, že budú vydaní napospas chorobe bez pomoci a liekov, ale nové fleky. Tentokrát však už potichu. Ministerský úradník zodpovedný za predraženú stravu získal kreslo zástupcu predsedníčky na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, riaditeľ trnavského špitála post jeho námestníka a vzápätí ekonóma a exministerka sa začala baliť do Bruselu. Takže všetci sú opäť platení za naše peniaze, aby sa starali o ďalšie naše peniaze. Všetko to navyše  nakoniec zaklincoval nový šéf rezortu zdravotníctva vyhlásením, že ten milión navyše, ktorý sa chystali za CT vysoliť Piešťanci po schválení ministerstvom nominovanou väčšinou v správnej rade nemocnice, bol vlastne len vymyslenou „pseudokauzou“ a nikto nemal o žiadny džob prísť. Vlastní ho však pri pokuse o odvolanie v jeho kresle udržali.

Otázkou však je, či by tak unisono udržali aj priamy pohľad do očí spomínanému dôchodcovi a stovkám ďalších. Napríklad aktuálne o život bojujúcim veriteľom Váhostavu, ktorí dostali od štátu akurát ultimátum - buď zaplatíš odvody alebo na nič z toho, čo z tvojich daní na výjazdových rokovaniach vlády tak štedro rozdávame nemocniciam (ako naposledy v trenčianskom kraji), v podstate nemáš nárok. Zákon je zákon...

Aby sme ten pohľad do očí spomínaných ľudí však udržali aspoň my, určite by bolo dobré pri rozhodovaní o budúcnosti myslieť na to, že sa v nasledujúcich predvolebných mesiacoch vláde rozdáva tak dobre, lebo sme my štátu odviedli toľko, že aj napriek spomínaným prešustrovaným miliónom je stále z čoho...  Aj keď najlepšie je asi chcieť takú, ktorá peniaze na prešustrovanie od nás nebude ani pýtať. Len toľko, koľko naozaj potrebuje.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovensko inú možnosť ako jadro Únie nemá, Fico to vie

Krajiny bez eura budú strácať vplyv, Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.

DOMOV

Plavčan urobil nezvyčajnú vec. Oznámil Kiskovi, kedy končí

Fico naťahovanie času nekomentoval.


Už ste čítali?