Neučte deti priznávať sa k chybám, zoberiete im tým možnosť dať sa na politiku

Autor: Miroslav Mikolášik | 19.4.2017 o 23:30 | Karma článku: 5,65 | Prečítané:  508x

Nie tak dávno som v istej relácii zachytil, ako môj súčasný europoslanecký kolega zdôvodňoval prečo pred piatimi rokmi nechal padnúť vládu Ivety Radičovej. Naše peniaze mali zostať našim ľuďom...

...a nie skončiť v eurovale na požičiavanie Grécku, tvrdil. Rozhovor medzi ním a pýtajúcou sa sa pritom odohral pri pomoci životom ťažko skúšanej rodine, ktorá zostala bez pomoci štátu odkázaná na televíznu charitu. „Vidíte, aby bolo, presne pre takýchto ľudí...“ vysvetľoval. No už samotná situácia, v ktorej to povedal, ukazovala, že neostalo...  Akurát sa tým totiž dve desaťročia po revolúcii otvorili na štyri roky opäť dvere pre vládu jednej strany, počas ktorej sa v korupčných a klientelistických kauzách to „nepožičané“ Grékom stratilo. Takže nakoniec svojou odpoveďou akurát ukázal, ako bolo ono politické rozhodnutie vzdialené  od toho, čo skutočne potrebujú bežní ľudia k životu.

Tým, že nezostali peniaze sa to navyše nekončí. Zostali totiž vhodne obsadené policajné a prokurátorské posty a vyšetrovania podozrení z šafárenia tak boli takmer uisono ukončené konštatovaním, že „skutok sa nestal“.

Nakoniec to vyzerá teda tak, že jediný skutok, ktorý sa naopak stal je atentát krytom stropnej lampy na bývalého predsedu najvyššieho súdu. Prokuratúra totiž nesúhlasila s ukončením jeho vyšetrovania a a vrátila ho polícii spať, takže tí začali trestné stíhanie vo veci „obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu pokusu“. Teda pardon, ešte jedno malé  obvinenie z neodvedenia dane sa ušlo aj istému staviteľovi a prenajímateľovi nehnuteľností. Ako trefne skonštatovali politickí komentátori – polícia zjavne spravila reparát z posudzovania dôkazov, ktoré pritom nie tak dávno neboli dostatočné ani na začatie trestného stíhania, nieto na vznesenie obvinenia.

Nečakaná policajná výhybka však zjavne vykoľajila najznámejšieho podnikateľovho nájomníka, ktorý ešte pred pár mesiacmi sľuboval volať k sebe sťahovákov, hneď ako mu domáceho obvinia. Zároveň sa však nebál tvrdiť, že po novom bývaní sa poobzerá výhľadovo tak do konca volebného obdobia. Ak obe vety myslel rovnako vážne, je zrejmé, že sa čakalo že to prvé nepredbehne to druhé. Ale chyba lávky... Neplánovane predbehlo. V najväčšej vládnej strane si teda narýchlo museli voliť čo zlé lepšie ustoja – či za a) premiérov nesplnený sľub alebo za b) kontroverznú beztrestnosť s nimi spájaného podnikateľa. Zjavne predsedovi v mediálnom tíme vybrali možnosť A, aj keď ktovieaké argumenty mu k tomu nedodali. Obvinenie svojho domáceho totiž nazval najlepším dôkazom toho, že konanie ministra vnútra bolo čisté, pripúšťajúc akurát, že „systém spravodlivosti je možno pomalší“.  Hoci celá tá „pomalosť“ je skôr dôkazom toho, že to, čo sa v závetrí záujmu verejnosti, teda ešte pred pár rokmi pri vyšetrovaní bez problémov dalo zahrať do autu, už pred jej očami robí také problémy, že to nestojí za to.

Vládni predstavitelia tak začali okamžite volať po prevencii. Akurát že nie trestnej činnosti, ale toho, aby sa o nej verejnosť prinajmenšom z verejnoprávnej televízie nedozvedela viac ako je (pre nich) vhodné... Predsa si nenechajú nejakým podnikateľom, ktorého v najväčšej vládnej strane (zrazu) v podstate vôbec nepoznajú, a v inej kauze zase sociálnym pracovníkom, čo za štátne peniaze nadáva neplnoletým zverencom, ťahať stranícke preferencie ku dnu! Najmä, keď by správy o tom, čo sa tu deje, mohli vyzerať  napríklad takto: Premiér aj tento mesiac ušetril odmietaním služobného bytu štátnemu rozpočtu tisíce, keď už si z neho istý „neznámy“ podnikateľ ťahá podľa obvinenia neoprávnene preč celé milióny. Pri tom šetrení síce zhodou okolností býva priamo u neho, no ako hovorí, treba vziať do úvahy, že „nemá tridsať a nie je nejaký dromedár, aby sa sťahoval každé dve hodiny.“

A v rovnakom duchu sa samozrejme dá informovať aj o úspechoch ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, za ktorého pôsobenia, len čistou náhodou sa prekrývajúceho s celosvetovým oživením ekonomiky klesla na Slovensku prudko nezamestnanosť. Pričom treba objektívne povedať, že sám aktívne zachoval pracovné miesta prinajmenšom pre zamestnancov istého resocializačného zariadenia. Doslova jiráskovsky „proti všem“ rozhodol o tom, že mu neodoberie akreditáciu, aj keď výpovede jeho zverencov naznačujú, že sa tam pri starostlivosti o súdom zverené deti okrem iného používal taký slovník, že za jeho citovanie dostala poslankyňa v parlamente napomenutie. Že je skôr nehorázne, že nikto nenapomenul ono zariadenie, naopak naďalej im tam posielal štátne peniaze – to sa logicky v televízii  ktorá sa, ako plánuje pre zmenu predseda parlamentu „prestaneme hrať na verejnoprávnosť“,  hovoriť nebude....

Tieto „dobré“ správy síce nebudú zadarmo. No ale uznajte – za symbolický koncesionársky poplatok by bol človek ušetrený všetkých prešľapov a káuz. Na prvý pohľad obojstranne výhodný obchod – veď čo oko verejnosti nevidí, k tomu sa netreba priznať a srdce to tak ani jednu, ani druhú stranu nebolí.

Ale je toto to spravovanie štátu a to riešenie šafárenia, korupcie a klientelizmu, ktoré voliči od politikov čakajú a potrebujú? Nie  je to za ich dane akurát tak prázdne nahratie na smeč esejistovi Gabrielovi Loubovi, ktorý v jednom svojom aforizme ironicky konštatuje – neučte svoje deti priznávať sa k chybám, zoberiete im tým totiž možnosť stať sa politikmi...?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém. Nová vláda je aj preto v nedohľadne.


Už ste čítali?